Verte - neverte č.2

11.09.2011, 12:55, dusan simko



   Verte- neverte, ale stalo sa nám, že...(mami, toto radšej nečítaj)...nás doviezlo jedno auto za mesto Edirne v Turecku. Vysadili nás pred mýtne rampy a odišli. Ako si tak kráčame, hľadajúc vhodné miesto na stopovanie, zastaví pri nás auto. Okienko dole a už sa nás jeden z dvoch členov posádky pyta na náš cieľ. "Istanbul? Ok, sadajte!" Nezdalo sa nám to, veď sme ani nestopovali, nachádzali sme sa asi 240km od Istanbulu a Ono si nás to predsa našlo? Nedbáme teda a nasadáme. Cestou sme sa zastavili na pumpe a napriek tomu, že sme pozvanie na večeru odmietali, náš hostiteľ sa nedal odbiť. Nedbáme teda, veď sme boli hladní. Večera bola fajn, splným bruchom môžme pokračovať. Cestu sme si krátili rozhovorm. Jednou z tém bolo aj ubytovanie v Istambule, ktoré sme zatial ešte nemali. Najskôr sme sa dohodli, že nám ukážu dáky lacnejši hotel, ale potom nám jeden z nich ponúkol, že môžeme ísť do jedného z jeho bytov. Má vraj dva, jeden je voľný, a my ho môžeme na chvíľu obývať. Trochu sme o tom všetkom síce pochybovali, ale súhlasili sme.

 

   Do Istanbulu sme prisli niečo po pol osmej, už sa stmievalo a nás čakala takmer hodina v dopravnej zápche, takej typickej pre veľké mestá. Konečne sme dorazili niekam, nevedno kam. Bola tma, my v cudzom aute, v cudzom meste s cudzími ľuďmi, no s díkou a slzákom (pre každý prípad) vo vrecku. Týpek vystúpil z auta s tým, že si ide pre kľúče od toho druhého bytu a my sme zostali v aute s tým druhým, ktorý ani slovo necekol po anglicky. O desať minút a po pár telefonátoch, bez slova naštartoval auto a vyrazil, nevedno kam. Bolo to divné, veď týpek číslo jedna si len odskočil po klúče a teraz ideme bez neho? Naša nervozita stúpala. O chvílu vysvitlo, že ten chlapík s kľúčami je v aute pred nami a mi ho "prenasledujeme". Celý presun trval možno aj dalšiu pol hodinu, no nám to pripadalo ako dve, kedže sme nevedeli kde skončime, či v mäkkej posteli alebo ... a môžte si byť istí, že nám napadalo všeličo. Nakoniec sme sa dočkali a dorazili do cieľa. Ocitli sme sa pred novou budovou so súkromnou ochrankou pri vchode. Vošli sme do výťahu, tretie poschodie, číslo dverí 324. Novozariadený byt, všetko bolo cítíť novotou. Krásna kožená biela sedačka, jeden a pol metrová telka, klimatizácia. Náš nový kamoš nám ukázal, čo a ako funguje, kde čo je. Pred odchodom nás ubezpečil, že nechce žiadne peniaze, že to robí len ako náš priateľ. Dohodli sme sa, že príde na druhý deň ráno, zaželal nám dobrú noc a už ho nebolo. Museli sme sa štipnúť niekoľko krát, aby sme sa presvedčili, že to nieje sen. Nebol!

 

   Na druhý deň to všetko pokračovalo, chlapík nám ponúkol, že u neho môžme zostať ešte jednu noc. K tomu všetkému šiel s nami do obchodu a za žiadnu cenu nás nenechal, aby sme si svoj nákup zaplatili. Na tretí den ráno nám doniesol raňajky, odviezol na metro, kúpil lístky a s úsmevom na tvári sa s nami rozlúčil.

Pre nás neuveriteľné. A čo vy? Veríte? Neveríte?

 
« Späť


Diskusia: "Verte - neverte č.2"
Dátum: Meno: Komentár:
11.09.2011, 20:21 Lenka :)
11.09.2011, 21:04 Marcela
12.09.2011, 10:38 Daniel
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language