Spat na pobrezie do mesta Mangalore

30.10.2011, 15:06, dusan simko



   Pred nami je celý deň presúvania sa späť k pobrežiu. Rýchlo sa pobalíme a rikšou sa odviezieme na indami hemžiacu sa vlakovú stanicu. Na tabuliach s odchodmi vlakov sa nemôžeme zorientovať a ako na potvoru nikde žiadne informácie. Všade pobehujú Indovia, mávajú bankovkami a čosi mrmlú. Postavili sme sa na lístky do o niečo kratšieho ženského radu. Zubami nechtami si bránime našu pozíciu pred predbiehajúcimi sa neokrôchanými Indkami. Keď sme sa konečne po pol hodine dostali na rad staršia Indka za okienkom melie čosi o tom, že vlak do Mangaloru ide až v noci o pol 11. „Skvelé“, berieme teda rikšu a vraciame sa späť do mesta. Chtiac- nechtiac ideme teda na autobus. Na stanici si dáme konečne niečo iné na raňajky. Objednáme si naozaj vynikajúcu ryžu s omáčkou. Volalo sa to Bath, mňam. Na jej objednanie, prinesenie, pofúkanie a zjedenie mame čosi okolo 15 minút. Nahádžeme to do seba, kávu a čaj musíme zrušiť. Bežíme na nástupište v dobrom čase- asi 5 minúty do odchodu, no autobus už na nás nepočkal. Čakáme teda hodinu na ďalší. Keď príde autobus ruksaky dáme do vnútra ale keď zistíme, že cesta bude trvať 8 hodín a že pôjdeme zas cez kopce nám už známeho Medikere rýchlo meníme plán, berieme ruksaky a ideme len do 3 a pol hodiny vzdialeného Hasanu.

To sme ešte netušili čo na nás v tom Hasane bude čakať. Na stanici sme sa dali do reči s miestnym indom, ktorý nás prehovára na autobus. Vlak do Mangaloru vraj ide až v noci a je to ten čo sme mohli zobrať v Mysore. Čakáme teda na autobus a s nami celá tlupa indov. V duchu sa modlíme, aby nešli našim autobusom. Samozrejme väčšina ide. Len čo príde autobus Indovia sa tlačia nie len dverami, ale aj cez okná. Behajú okolo autobusu ako splašené stádo oviec a cez okná hádžu veci, tašky a rýchlo si takto rezervujú miesta. My sa len zasmejeme popod fúz a čakáme na ďalší. Toto sa zopakuje ešte 2x. Až na 3.pokus sa hlava nehlava dostávame do vnútra.

 

  

 

Cestujú s nami aj dvaja turisti, manželský pár- francúz a guatemalčanka. Skoro celou cestou debatíme a vymieňame si cestovateľské zážitky. Do Mangalóru sa dostávame o 9 v noci. Už sa tešíme na jedlo a na to, keď zložíme naše unavené telá. Hneď pri stanici bolo niekoľko ubytovní. Tá naša na pohľad celkom fajn. No izba bola strašná. Povlečenie zrejme nevymenili už niekoľko dní, všade pobehujú mravce, toaletu ani nejdem spomínať- použitý kondóm v rohu hovorí za všetko. Jednu noc nejako vydržíme. Vyberáme spacáky a líhame si.

 


   Druhý deň sa presúvame do mesta. Našli sme si naozaj pekné a čisté ubytovanie. Zhodíme ruksaky, oblečieme plavky a rýchlo si to namierime na pláž. Rikša nás dovezie k špinavej rieke vedľa starého maličkého prístavu. Fúúúha a kde sa tu máme kúpať? Rikšiar zobral peniaze a už ho nebolo. Prejdeme sa teda po okolí a zbadáme loď a prístav. Žeby miestna lodná doprava? Opýtame sa na pláž a vraj na druhej strane brehu nejaká je. Neváhame a kupujeme. Na krásnu pieskovú pláž sa dostávame cez lesík ihličnatých stromov. Voda v mori má teplotu domáceho teplého kúpeľa. Už sa nevieme dočkať, kedy sa do nej ponoríme. Na pláži je pár indov a tak prejdeme do ústrania, zhodíme oblečenie a ideme sa vyblázniť do rozbúreného mora s úžasnými vlnami. V pätách je nám 5 členná skupinka indov. Zastanú pri našich veciach. Po chvíli vybehneme z vody, berieme veci a odchádzame asi o 200m ďalej a vraciame sa do vody. Oni však nenápadne po etapách prikráčajú znovu k naším veciam a z brehu nás nenápadne sledujú. Pýtame sa ich, že čo chcú. Vraj nič. Posielame ich teda ďalej. Veľmi neochotne odídu o pár metrov ďalej a len mlčky sa na nás stále pozerajú. Potom aj oni zhodia oblečenie a idú sa kúpať. Do hotela sa dostávame až večer, ideme sa najesť a už len oddychovať pri plánovaní ďalšieho dňa.

 

   Ďalší deň si ideme pozriet univerzitný kostol s krásnymi farebnými freskami od talianského maliara Antónia Moscheniho z 19. st. Má to byť známe turistické miesto. Z vonku jednofarebný svetlo modrý chrám vo vnútri hýri všetkými farbami. Po stenách je vo freskách zmapovaný život Ježiša od narodenia. Je to naozaj skvostný kúsok.

 


Poobedie strávime na pláži. Chceme vidieť inú pláž a tak sadáme do autobusu a ideme vraj na známu a veľmi obľúbenú mangalorsku pláž. Na včerajšej pláži bolo len niekoľko indov, dnes sú tu celé rodiny. Nájdeme si zase miesto mimo hlavnej pláže a len čo vlezieme do vody tlupy indov ide našim smerom. Plavčík ich ženie od nás i z vody, lebo nevedia plávať. Nás len poprosí, aby sme nešli príliš ďaleko, lebo nás budú Indovia nasledovať čo by sa mohlo pre nich zle skončiť. Indovia však kúsok podídu a len čo plavčík odíde sú zase pri nás. Opakuje sa to niekoľko krát až kým nejdeme domov.

 
« Späť


Diskusia: "Spat na pobrezie do mesta Mangalore"
Dátum: Meno: Komentár:
01.11.2011, 11:00 tomas od kulatyho
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language