Slnko, biely piesok a teple more v Goa

07.11.2011, 10:45, dusan simko



   Goa je jeden z najmenších štátov Indie, ktorý zaberá niečo vyše 100km z jej západného pobrežia. Je to bývala (450rokov) portugalská kolónia, čo vidno na európskom štýle, ktorý ide ruka v ruke s indickým. Staré kresťanské kostoly sa tu delia o steny s hinduistickými chrámami.
Goa rovná sa krásne pieskové pláže obkolesené kokosovými palmami, teplé more, portugalský nádych v architektúre, kresťanský vplyv prevláda nad hinduistickým, lacný alkohol, ľahký prístup k drogám, ženy nenosia len sáry ale aj blúzky a sukne a skoro všade sú prítomní turisti- hlavne rusi. My sme si vyhradili na Goa týždeň. Pomalým tempom sme sa presúvali z pláže na pláž z juhu až na sever a späť.

 


   Pocas prveho dna, cestou do Goa sme akosi mali smolu. Začalo sa to hneď ráno, keď sme nevstali na jediný priamy spoj do Goa. S tým sa hneď spojilo pomalé presúvanie sa plné problémov. Autobusár nám nechcel dať lístok do mesta Palolem, ale stále mlel, že ide do 40 km vzdialeného Margaa. Nedal si to za ten svet vysvetliť ani keď sme mu to ukázali na mape. Kupujeme teda lístok kam chce a sme v strehu. Našťastie na ďalšej zastávke nastúpil chlapík, ktorý naše želanie pochopil. Vysvetlil to aj autobusárovi, ktorý zrazu vedel presne kde je to, ale naše peniaze sme už späť nedostali.


   Tak a sme tu južná Goa Palolem beach- jednoducho raj na zemi. Prechádzka po bielom teplom piesku, osvieženie rozhorúčených tiel v mori bolo vynikajúcou predzvesťou krásneho pobytu. Keď sme už mali vody dosť rozhodli sme sa napriek stúpajúcemu hladu, že sa ideme pozrieť na blížiaci sa západ slnka. Kúsok od nás bol poloostrov za odlivu, ostrov za prílivu z ktorého by mohol byť pekný výhľad. Vyšľapali sme si to cez veľké balvany, pomedzi ktoré malý indický chlapci lovili kraby. My sme opodiaľ sledovali ako kraby šikovne pred nimi unikajú. Chvíľku sme ich ešte pozorovali za pomalého presúvania sa vyššie k lepšiemu výhľadu na more, pláž a okolo nás lietajúce orly. Pristavili sme sa ešte pri jednom rybárovi, ktorý takmer čo náhod to úlovok, neuveriteľné. Slnko na oblohe sa pomaličky menilo na oranžové a začalo miznúť v opare a oblakoch ešte celkom vysoko od mora. Zišli sme teda dole a na mnaše prekvapenie alebo skôr smolu voda poriadne za tú hodinu stúpla až tak, že predtým zreteľná a celkom obtiažne prechodná cestá bola celá pod vodou. Keby sme nemali zo sebou počítač, foťáky, mobili a vlastne všetko vzácne nebol by problém a preplávali by sme ľahko na druhý breh. Začali sme vymýšľať kadejaké riešenia. Bolo treba rýchlo konať, lebo začínala byť tma a voda stúpala každou sekundou. Skúsili sme to najskôr prejsť cestou ktorou sme prišli. Slizké kamene, diery pomedzi ne, rozbúrené more, hlboká voda a ruksak na chrbte. Nie, nie tadiaľto nie. Išli sme teda trošku ďalej kde mal byť len piesok a voda pred prílivom po kolená. To už tiež dávno nebola pravda. Prešli sme prvé dva metre a takmer sme do nej čľupli celí. Vrátili sme sa späť. Zvažovali sme, že veci necháme na ostrove a vrátime sa na člne. No nakoniec sme sa rozhodli, že jeden ruksak obetujeme a namočíme. Do druhého dáme všetko vzácne a budeme si ho postupne ponad hlavu podávať až na druhú stranu. Nebolo to jednoduché, kamene boli klzké, niekde ostré ale zvládli sme to. Hrdí na seba sme prechádzali po predtým pieskovej teraz zaplavenej pláži. Zrazu pred nami rieka pred tým 2metrová teraz 40 metrová, ktorá sa spájala s morom. Fuuu ako sme mohlo napadnúť, že sa voda tak zvýši??? No nič sa nedá robiť, podobným systémom sme to zase zvládli. Úplne premočení sme prišli na izbu. V celej dedine vypadla elektrina a tak sme sa len naslepo prezliekli a išli sa najesť. Prechádzali sme zaplnenou ulicou a hľadali cenovo prístupnú reštauráciu, kde jedávajú miestny. Nakoniec na jednu naďabíme. Ideme si objednať a starý ind- čašník, šéf v jednom nad našou objednávkou s istotou prikývne. Po 5. minútach sa nás znovu pýta, že čo sme to chceli a keď prišiel aj po 10. minútach s tou istou otázkou už už sme sa dvíhali zo stoličiek, no vtom nám doniesli čaj a tak sme sa rozhodli, že to ešte vydržíme. Čaj vypití, jedlo po 30 minútach nikde. Cez plachtu na dverách vidíme ako päť indov behá po kuchyni s týmto týpkom za chrbtom, čítajú spoločne čosi z papiera zrejme recept, dôležito sa radia a šéfko pomedzi to nakukuje, že či je v reštaurácii všetko v poriadku. Jednoducho mal „všetko pod kontrolou“. Jedlo nakoniec dostávame. Už ani neviem čo to bolo, ale veľmi dobre si pamätám na tu chuť. Niečo strašné, nechutné, neokorenené.... fuj. Nemalo to nič spoločné s dobrou pikantnou indickou kuchyňou. Jedlo sme nakoniec po hodine čakania nechali na tanieroch a hladní odišli. Zaplatíme čaj a aj nejaké trovy navyše a ideme skúšať šťastie inde. Hneď vedľa bola ďalšia reštaurácia, kde pri sviečkach kvôli výpadku elektriny sedelo niekoľko indov a popíjalo nejaké alkoholické koktejli. Objednali sme si grilovanú makrelu s pikantnou rybacou omáčku a ryžu. Našťastie títo sa vedeli obracať v kuchyni. Bolo to naozaj bašta pre naše utýrané chuťové bunky. Zjedli sme to alebo skôr nahádzali do seba asi za necelú sekundu aj s prinesením a spokojne išli domov.

 

 

 

   Ďalší deň sme sa presunuli na sever. Smola sa nám lepí na päty aj počas ďalšieho dňa. Nevedeli sme sa dočkať ďalšej pláže namiesto toho sme celý deň strávili po autobusoch. Najskôr sme sa zle odviezli, potom sme nastúpili znovu na zlý autobus na vraj peknú a opustenú pláž. To že bola opustená bola naozaj pravda. Len kde tu nejaký človek, to bolo fajn no nebolo sa kde ubytovať a ani najesť. Jedna drahá reštaurácia rovno na pláži, žiaden otvorený hotel. Najskôr sme chceli spať na pláži v stane alebo pod holým nebom, no nakoniec sme sa rozhodli odísť. O 9 večer za brutálneho lejaku sme sa dostali konečne k nášmu kamarátovi z couchsurfingu. Strávili sme u neho zvyšné dni. Dva dni sme mali požičaný skúter, posledný deň motorku a pobehali sme takmer všetky pláže v okolí. Naša pláž v Canagute bola fajn len úplne posiata ľuďmi. Na jednom mieste ich bolo nespočetne veľa. Väčšina na pobreží okukovali, len pár sa ich kúpalo. Ako sme tak sedeli a oddychovali na pláži Indovia, väčšinou mladí dovolenkári chodili k nám a chceli sa s nami odfotiť. Keď už sme mali toho dosť priviedlo nás to k nápadu s naším škótskym kamarátom, ktorý ležal pri nás, že ideme inkasovať 10rupii za každé foto. Mala to byť sranda a čakali sme, že Indovia odídu a žiadne foto nebude. Nestalo sa tak a Indovia vyberali peňaženky, zamieňali, požičiavali si peniaze,... nakoniec bol z toho tvrdý biznis. Chodili k nám v zástupoch a my sme sa usmievali a pózovali podľa želania. Jeden pekne po druhom, jedna rupia k druhej. Nezarobili sme síce majland, ale na nanuky a večerné pivko to bolo.

 


   Počas pobytu v Goa v Indii bol veľký národný hinduistický sviatok- Diwali. Oslávili sme ho s naším couchsurferovým kamarátom a jeho spolubývajúcou. Je to vraj niečo ako nový rok u nás. Už počas dňa všade búchali petardy. Všetci v meste sa vo veľkom pripravovali na oslavu svetiel, ako sa tento sviatok tiež volá. My všetci sme boli na malej party. Potom sme sa odpojili a išli do mesta a na pláž kde sme sedeli dlho do noci.

 

 


   Z Calangute do Panaji sme odchádzali okolo obeda. Do Margaa, mesta z ktorého nám išiel na druhý deň vlak sme sa dostali až poobede. Najskôr sme prišli na stanicu rezervovať si lístky na zajtrajší vlak do Hampi, no pri okienku nám oznamujú, že sa už nedá rezervovať, že máme prísť ráno o 5, postaviť sa do radu a možno nejaký lístok dostaneme. No nič treba nám isť hľadať hotel. Chceme nechať batožinu na stanici a pobehať okolie. To sme ešte nevedeli aký to bude problém. Pri príchode nás hneď chlapík zvrtol, že si máme dať na ruksaky zámky. Keď sme naliehali, že je to ok, že mi zámky nechceme, že potrebujeme nechať batožinu len na pár hodín poslal nás do security kancelárie. Keď sme prišli sem tak najskôr s nami vo dverách rozprával jeden ind, ktorému sme to vysvetlili a šiel s nami späť do požičovne. Tu prehodili spolu pár viet v hinduinštine a zobral nás späť. Vo vnútri v kancelárii bolo niekoľko indov. S nami rozprával len jeden, ďalší sa len prizerali a strašne dôležito počúvali. Ten náš, asi najdôležitejší aspoň podľa toho ako sa tváril nám strčil do rúk papier, že máme naň napísať: „Batožinu nechávame na vlastnú zodpovednosť, šatniar nezodpovedá za je prípadne zničenie,...“. Čooo? Zničenie? On to ešte dôležito opečiatkoval, vypýtal si ticket, ktorý sme nemali- zas sa tváril nasrdene, že ako to,... a nakoniec po celej tejto procedúre so vstupenkou na úschovu batožiny sme sa vrátili späť a chlapík v šatni nám to zoberie z rúk a ide si to neveriacky overiť späť za securiťákom, že čo to má znamenať,... To nás už dostal a padlo rozhodnutie veci si nechávame pri sebe a spíme na stanici. Bolo pred nami 15h čakania na odchod vlaku. Našťastie tu všetko bolo, reštaurácia otvorená do 11 v noci, toalety, sprcha, teplo...nejako to vydržíme. Sadáme si na lavičky v ruke noviny Indien Expres a ešte nejaké News a čakáme. Keď sa zvečerilo, Indovia a ich celé rodiny sa začali pomaličky s dekou v ruke schádzať poza naše lavičky a všade naokolo a hľadali si miestečko na spánok. Aj my sme si našli jedno trošku bokom, spolu s pár indami, potkanmi a švábmi. Striedali sme sa pri strážení batožiny a ani sme sa nenazdali prišlo ráno. S lístkami v ruke sme sa natlačili do preplneného vlaku, do slova a do písmena. Bez miestenky to bolo strašné, teda mohlo byť ale my sme sa usadili do spacieho kupé, kde sme prečkali kým nepríde sprievodca, ktorý nás vyhodí (trvalo mu to prvú hodinu a pol- z 8). Nie zlé. Keď prišiel sprievodca my sme sa tvárili, že sme nevedeli kde sedíme, vyhodili sme ruksaky na chrbty a hybaj o 9 vagónov dopredu. A aký pohľad sa nám naskytol teraz. Neuveriteľné človek na človeku. Cez dvere sa nedá prejsť, všetci hulakajú,...fuuha tak toto nie. Išli sme ďalej a tam vagón na batožinu. Vlak sa už rozbiehal a tak sme vhupli v poslednej minúte doň a tu spolu s pár indami sme sa viezli až do Hospedu, blízko Hampi. Vďaka Bohu za tento vagón a že nás z neho nevyhodili. Vo vagóne kde sme mali byť by sme isto zahynuli ak by sme sa tam vôbec dostali.

 
« Späť


Diskusia: "Slnko, biely piesok a teple more v Goa"
Dátum: Meno: Komentár:
08.11.2011, 16:31 tomas od kulatyho
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language