Pustny vylet

23.11.2011, 10:11, dusan simko



Mechanik


   Po príchode do Jaisalmeru musíme urýchlene nájsť mechanika, lebo unikajúci olej z Royalka nám nedá pokoja. Viac menej intuitívne odbáčame z hlavnej cesty na vedľajšiu kde po pár stovkách metrov nachádzame prvého „všeobecného“ mechanika. Lenže my by sme radšej takého originál na Royalov. Posiela nás teda o pár desiatok metrov ďalej. Nájdeme ho. Chvíľku si musíme počkať, lebo momentálne je zaneprázdnený, ale po pár minútach už zo záujmom zisťuje, čo našu motorku trápi. Neviem presne, čo bolo pokazené, ale viem celkom isto, že oprava mala stáť 2000 rupií. Uf, celkom dosť na to, že v motorke malo byť skoro všetko nové. Rozhodneme sa zavolať do Pushkaru nášmu predajcovi a dohodnúť sa čo ďalej. Či to opravia oni, alebo si to máme dať opraviť tu a potom nám do v Pushkare preplatia. Pri telefonáte zistujeme, že pánko opravár z Jaisalmeru pozná nášho predajcu, z Pushkaru a dohodneme sa tak, že tu nám to len dáko provizórne zafixujú aby sme mohli viac menej bezpečne dôjsť do Pushkaru a tam nám to pozrú, opravia. Sme za. Hlavne, že nás to nebude nič stáť. Akurát budeme mať zvýšené náklady na olej, ktorý budeme musieť pravidelne po ceste dolievať.
V meste sa ubytujeme za múrmi starej, ale stále obývanej pevnosti. Po klzkej kamennej ceste pomedzi ľudí, motorky a rikše sme sa dostali až k nášmu hotelu. Ubytovali sme sa v krásnej izbe s výhľadom do úzkej uličky za 200 rupii. V hoteli je agentúra, kde ponúkajú cestu na púšť. Pracuje v nej veľmi milý ind, ktorý robil 2roky v Čechách a ktorý nás privítal niekoľkými českým pozdravom „dobrej den a dodal „hezkí holky“ . Ponúkol nám sáčkové kuře na paprice, keď s ním pôjdeme na púšť. Niečo za niečo.

 

 

 

Dohoda


   Hneď ráno si ideme po informácie. Máme isť na vzdialenú púšť bez ľudí a spať pod hviezdnym nebom. Má to vyzerať asi takto: najskôr cesta na púšť džípom s tromi zástavkami – nejaké vykopávky- fosílie, jazero na napájanie zvierat i ľudí a púštna dedinka s typickými domčekmi. V cene je ďalej 2h cesta na ťavách k dunám, východ slnka s čajíkom a s cookies, večera a raňajky. Pri ohni počas prípravy večere nás majú naši sprievodcovia naučiť pripravovať indické špeciality a pomedzi to spievať a rozprávať príbehy s perfektnou angličtinou. Na druhý deň na nás čaká 2h cesta na ťave, vyzdvihnutie džípom a príchod do hotela. Celé to stojí vraj len 1500rupii na osobu. Pýtame sa, že či tam môžeme ísť aj samí. Chlapík na to, že to nie je možné. Ok, tak to berieme aj keď je to viac ako je nás rozpočet. Ešte sme ho presvedčili, že chceme vidieť hrobky Sutánov a iných Mustafov, ktoré sú mimo jeho ponuky a iným smerom. Súhlasil. My sme zaplatili a už sme sa nevedeli dočkať. Mali sme ešte čas a tak sme sa išli pozrieť k posvätnému jazeru, kde plávalo naozaj nenormálne množstvo rýb. Indovia pre lepšiu karmu ich kŕmili toastovým chlebíkom.

 

 

 

Realita


   Odchod z Jaisalmeru je o 2 poobede. Slnko páli. Nakúpime pre istotu keksy, ktoré nestoja skoro nič ale neskôr zistíme, že stoja za nič. Zbalíme si pár teplých vecí na seba, lebo v noci má byť vraj zima, ešte spacáky a ideme. Prvá zastávka slávne hroby. Chlapík nemá povolenie ísť do vnútra a tak len z opodiaľ spravíme pár fotiek.

 


V meste ešte vyzdvihneme šoférovú sestru, ktorá pri vstupe do auta si namiesto pozdravu poriadne grgla. Takto nám robila kulisy celou cestou. Veľmi príjemné to nebolo.
Druhá zastávka veľmi staré skamenené fosílie- hmm alebo skôr niekoľko kameňov na ktorom bolo niekoľko stoviek mušlí. Nič extra už sme takých videli niekoľko pri mori. Tieto boli výnimočné len tým, že to bolo tu na púšti a nie pri mori. Tretia zastávka jazero z ktorého pilo stádo oviec a kôz. Za chvíľku prišli dve ženy, ktoré si nabrali vodu do džbánov a na hlavách ju odniesli domov. Takýchto jazierok sme už videli na našej ceste niekoľko. Toto nebolo ničím iné.

 
Dedina bola fajn. Niekoľko domov, ktoré urobili ženy z hliny, kameňov, zvieracích výkalov (ktoré všade naokolo sušili) a vody. Stretli sme len pár domorodkýň a detí, ktoré si hneď keď nás videli vypýtali čokoládu alebo aspoň nejakú rupiu. Pred odchodom z dediny sme dostali ešte slano- sladký čaj z miestnej dažďovej vody. Už sa teším čo na to povedia naše bruchá.

 

  

 

   V našich predstavách sme čakali nejakého starého skúseného sprievodcu, ktorý nás zoberie na ťavách na púšť. No realita bola iná. Išli s nami len dvaja malý chlapci. Jeden mal 12rokov a druhý asi 16. Chlapci veľa po anglicky nenahovorili, lebo vedeli len niekoľko základných fráz. Teda jeden vedel lepšie a druhý skoro nič. Vyrazili sme pomalým ťavím tempom smer duny a západ slnka, ktorý sa nezastaviteľne blížil. Všade naokolo bola piesková pôda, niekoľko kríkov s pichliačmi, kaktusov a veľa myšacích dier a pred nami utekajúce gazeli a pobehujúcich malých čiernych chrobákov. Obloha už bola poriadne oranžová, čo veštilo, že západ slnka je čo nevidieť a naše duny nedohľadne. Poprosíme chlapcov nech si švihnú. Starší len mávne rukou, že západ slnka je už nemožné stihnúť a pokračuje pomaly ďalej. V tom zbadáme, že ešte nezapadlo a tak vybehne s nami na ťave hore na dunu. Videli sme už len malý červený mesiačik zapadajúceho slnka. Chlapci naše ťavy aj s nami zvrtli a rýchlo sa ponáhľali nájsť nejaké miestečko na nocovanie( sľubovaná 2h jazda na ťavách trvala len pol hodinu). Cestou ešte pozbierali nejaké suché drevo na oheň. Zosadneme, chlapci zhodia veci z tiav, prichystajú postele (matrace a deky) a začnú variť. Snažíme sa s nimi rozprávať ale oni si zrejme vystačia sami. My sa bavíme spolu a oni spolu. O varení ani slovo. Keď sa opýtame, že čo je to čo pripravuje starší chlapec len odpovie „very good, very good“. Dnes sa asi toho veľa z indickej kuchyne nenaučím. Odchádzame teda opodiaľ vychutnať si okolie. Chlapci nemajú baterku a tak im požičiavame našu. Jedlo bolo fajn, chýbala soľ, ale inak fajn. Mali sme predjedlo- vyprážané pikantné korenené cesto. Dalo sa. Hlavné jedlo- nedovarená ryža, dusená zelenina, hrachová kaša a čapati. Potom nasledovalo vystúpenie. Chlapci zobrali nádobu na vodu a jeden plechový tanier a lyžicu ako nástroje a potom spustili to divadlo. Priala by som vám tam byť kvôli tomu zážitku. Niečo strašné, buchot a dvaja mutujúci puberťáci no ako za trest. Keď si to bude chcieť niekto vypočuť máme nahrávku. Po vystúpení sme išli do postele. Nádherné hviezdne nebo s padajúcimi hviezdami stálo naozaj za to. Len tak sme ležali a v tichosti ho pozorovali. Ja som až taká pokojná nebola, lebo všade okolo boli veľké chrobáky, ktoré si zaumienili, že mi nedajú pokoj a už vôbec ma nenechajú spať. Nastavili sme si budík na východ slnka, ako nám povedal starší chlapec na 6:00.

 

 

 

 

Východ slnka na púšti a odchod z Jaisalmeru


   Stávame ako nám povedal chlapec o 6, aby sme stihli aspoň východ slnka. Ideme na najvyššiu dunu v okolí a čakáme a čakáme a východ stále neprichádza. Už je skoro 7 a ani chýru ani slychu po slnku. Slnko nakoniec vyšlo 7: 15. Keď sa vrátime späť chlapci sú už hore a raňajky pripravené. Dostávame čaj, ovsenú kašu, ovocie, opečené toasty, strašne vyzerajúci džem a keksíky. Čosi zjeme no moc na to chuť nemáme. Zbalíme sa a ideme 40minút (namiesto 2h) na ťavách na miesto kde nás vyzdvihne chlapík s džípom. Dosť sklamaní podávame štafetu trom vysmiatím japoncom. Poprajeme im skvelý zážitok a lúčime sa s nimi i s naším sprievodcom. Po návrate do hotela si dáme sprchu a rozhorčene ideme do agentúry. Chceme polku peňazí späť. Po hodine ráznej diskusie a vysvetľovania odchádzame s 1000rupiami vo vačku. Nie je to polovica, ale aj tak dobre. Pripevníme ruksaky k motorke a vydávame sa na našu ďalšiu dobrodružnú cestu po Indii.

 

 
« Späť


Diskusia: "Pustny vylet "
Dátum: Meno: Komentár:
25.11.2011, 18:37 tomas
26.11.2011, 18:49 Karol Hajas Re: odpoved
29.11.2011, 12:13 Lara Re: Re: odpoved
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language