Pompezny odchod z Pushkaru

17.11.2011, 13:40, dusan simko



Už máme motorku aj prvý defekt


    Z Pushkaru odchádzame ráno bez nekonečného čakania na autobus či vlak, prestupovania, tlačenice či vykrikujúcich otravných rikšiarov, lebo už máme motorku. Nejako popruhmi pripevníme batožinu, naštartujeme vo veľkom štýle, okoloidúci poodskakujú pred nami a my sa vezieme smer Jodhpur. Mali sme na výber dve cesty. Vybrali sme si kratšiu ešte netušia, že horšiu. Prechádzame cez pár dediniek. V každej pútame pozornosť, ľudia na nás mávajú. Po 60km nám nenazdajky začne krútiť motorku, ledva ledva, že to nejako Duško udrží. Zastaneme po niekoľkých metroch aaa defekt. Hneď asi 200m od nás bol mechanik, alebo skôr vymieňač pneumatík, ktorý opravoval defekt ešte ďalším dvom. Defekt opravený za 300rupiek aj s výmenou duše a my ideme ďalej.

 


Defekt číslo 2


    Prejdeme nejakým väčším mestom a asi po 10km druhý defekt. Čoóóó to nie je možné. Nikde nikto, sme uprostred nejakej lúky na ktorej je pár stromov a kde páli nenormálne slnko. Stopneme jedno auto, ktorým Duško ide k mechanikovi. Keď sa vráti mechanik- odborník chce ísť 1km na prasknutej gume do jeho opravovne. Na defektom a naložený?? To by plášť kolesa isto nevydržal. Nedovolíme mu to a rozhorčene voláme nášmu predajcovi. Samozrejme do 2 minút nás obkolesí asi 20 indov. Nevedia anglicky len ich strašne zaujíma čo sa stalo. Len postávajú, blokujú svojimi skútrami premávku a snažia sa s nami rozprávať v hindu aj keď vedia, že my nevieme. Nakoniec asi po pol hodine odchádzajú. My ideme čakať na chlapíka, Ashoka čo nám predal motorku. Má prísť za 4h s novým kolesom. Sedíme v tieni, oddychujeme, odbijeme pár otravných indov a čakáme.

 


Ako dedinská atrakcia


    Koleso vymenené ideme. Naštartujeme a po totálne rozbitej ceste kde nás hádže na všetky strany sa snažíme nejako dostať do ciela. Slnko už zapadá a my sme ešte stále ďaleko, chýba nám až 80km. Vyzerá to, že budeme spať vonku. Ako si tak frčíme zrazu započujem ako niečo šúcha o koleso. Zastaneme a nič nevidím. No keď naštartujeme a chvíľu pokračujeme je to tam zase. Pozrieme sa ešte raz aaaa koleso šúcha o konštrukciu motorky. Vrátime sa asi 5km do dediny hľadajúc mechanika. Znovu sa zgrupne okolo nás najskôr len pár indov, no do pol hodiny hádam celá dedina. Deti, ženy aj chlapi. Nikto nerozpráva dobre anglicky. Dohovárame sa len pár jednoduchými vetami a rukami- nohami. Potom príde chlapík s turbanom, vraj mechanik odmontuje koleso a snaží sa ho opraviť. Znovu voláme Ashokovi a dávame mu k telefónu mechanika v turbane. Chlapík chce vraj za opravu kolesa 1000rupii. Nakoniec to Ashok uhrá na 300 no keďže nemáme zamenené peniaze a v peňaženke len 100 rupii, nakoniec sa dobrák mechanik rozhodne a máme to zadarmo. V dedine nie je hotel ani reštaurácia. Milý ind nás pozýva k sebe na varenú, štipľavú a veľmi mastnú zeleninu, čapati a pohár mlieka. Koleso je už opravené a tak sa lúčime. V tom z ďiaľky začne hrať hlučná disko hudba. Vidíme prichádzať disko auto (malé autíčko s reflektormi a poriadnými repárkami), ktoré pri nás zastane aaaa spontánne začnú dedinčania hlavne chalani tancovať. Pridávame sa aj my. Zatancujeme si, ešte raz sa rozlúčime, poďakujeme a ideme. Neprejdeme ani 2km a šúchanie je tam stále. Vraciame sa teda do dediny. Dedinčania sú už roztratení. Mechanik je stále tam. Ukazujeme mu, že koleso stále šúcha. Berie motorku k sebe domov. Snaží sa ju opraviť.

 


Na návšteve u indickej rodiny


    Mňa medzi tým volajú cez okno do vnútra na čaj. Neodolám a prepchávam sa cez ten malý otvor v stene. Všetci sa na mňa usmievajú. Alebo sa mi smejú? Teraz neviem. Iba jedna mladá Indka rozpráva lámanou angličtinou. Volá ma do izby a ukazuje mi niekoľko týždňov staré miminko s pár vlasmi a namaľovanými očami. Potom mi podáva šálku sladkého mliečneho masalového čaju. Okolo mňa je asi 8 indiek a ich deti. Sledujú každý môj pohyb. Dievča, čo aspoň trošku rozpráva anglicky chce, aby sme spolu v jej izbe a v jej posteli spali ako sestry. Dušo vraj môže spať na posteli, čo je na terase. Nemáme kam isť a tak po zhodnotení situácie to príjmame. Dopijeme čaj a ona donesie jej sáry. Chce ma do toho obliecť. Prečo nie. Vyzliekam sa v izbe spolu s indkami, ktoré ma pozorne vtichosti sledujú. Keď si dám dole tričko spustí sa debata. Najskôr som myslela, že je to k môjmu „vyšportovanému“ bruchu no keď mi začala mladá Indka obchytávať podprsenku bolo mi všetko jasné. Nie moje „vyšportované“ brucho ich zaujalo ale práve moja podprsenka. Indky ma obkolesili a predbiehali sa v ponukách. Povedala som, že im ju dať nemôžem a začala mi navliekať sáry, maľovať bodku na čelo, navešali na mňa kadejaké šperky a vyslali ma von urobiť módnu prehliadku. Urobili sme pár fotiek a šla som si to rýchlo vyzliecť, lebo v tom bolo nenormálne teplo. Ešte mi Rina Jat pomaľovala henou ruky a išli sme spať.

 

 

 


Až do Jodhpuru


    Ráno nás skoro zobudili, lebo celá rodina išla do Pushkaru k posvätnému jazeru. Vypili sme masalový čaj, rozlúčili sa a frčali naším smerom. Po 20km v malom mestečku sme vyhľadali mechanika, ktorý nám rozbil ložisko na kolese s tvrdením, že ono je príčinou našich problémov. Dobre teda, asi chalan bude vedieť viac ako my. Zaplatíme, naštartujeme a frčíme. A skutočne s kolesom sme viac problémy nemali. Do Jodhpuru dorazíme okolo 3 poobede. Ubytujeme sa v krásnej farebnej izbe tesne pod pevnosťou za 250rupii. Ideme si kúpiť prilby, prejdeme trh a potom už len oddychujeme na izbe. Dušo je chorý a tak sama idem hore na pevnosť. Predomnou krásny výhľad na celý jodhpur s jeho na modro namaľovaným námestím. Pred pevnosťou zapózujem pred pár objektívmi, rozdám zopár autogramov školákom a potom si v kľude opodiaľ vychutnávam výhľad takmer z vtáčej perspektívy.

 

 

 

 

 
« Späť


Diskusia: "Pompezny odchod z Pushkaru"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language