Na motorke z Jodhpuru az do pustneho Jaislameru

23.11.2011, 10:05, dusan simko


   Ráno vstávame veľmi skoro. Už o pol siedmej sme na nohách a pripevňujeme ruksaky na motorkový nosič. Chceme totiž čo najskôr vyraziť aby sme sa vyhli tej bláznivej dopravnej špičke, ktorá je tu v Jodhpure, tak ako aj v celej Indii vo veľkých mestách, vlastne celý deň. No takto skoro ráno ešte nie. Dnes nás čaká trasa dlhá 300 kilometrov, čo pre nás znamená, že minimálne šesť hodín strávime v sedle nášho Royala.

Ruksaky sú pripevnené, mi dostatočne oblečení na chladnú rannú jazdu, môžeme vyraziť. Cestou z mesta sa ešte zastavujeme natankovať. Po chvíľke jazdy po okrajových častiach Jodhpuru, vystriedajú všadeprítomných pobehujúcich indov najskôr len psie svorky, o pár stoviek metrov ďalej sa k nim pridajú aj stáda kráv, ktoré len tak postávajú popri ceste. Teda popri ceste postávajú v tom lepšom prípade. Často sa totiž sprosté kravy rozhodnú, že sa postavia presne na geometrický stred cesty a tam začnú relaxovať, prežúvať a rozmýšľať nad nekonečnosťou vesmíru (jasne sa to dá vyčítať z ich neprítomného výrazu „tváre“) a z tohto rozjímania ich nevytrhne ani časté trúbenie okolo idúcich aut či motoriek. Dokým sme takéto divadlo videli len z autobusu bolo to celkom zábavné, no odkedy nás takto priamo začali obmedzovať najradšej by som tie kravy nakopal. Ale to je jednoducho India. Úžasná a skvelá aj s jej tupými kravami. 

Pokračujeme ďalej krajinou, ktorá začína pripomínať vyprahlé africké savany ktoré poznáme z dokumentárnych filmov. Len zopár nízkych stromov, často krát bez listov. Medzi nimi sem tam dáky krík. Zelená farba prírody už dávno vybledla na horúcom slnku. Zostala len žltá piesková farba kamenistej hliny. Túto jednotvárnosť ale narúšajú farbami híriace divoké pávy, okolo ktorých často prechádzame. Občas nám cestu skríži stádo kôz, inokedy zasa neveriacky hladíme na ťavy oddychujúce v tieni ojedinelých stromov, nad nami krúžia orly. Nebyť toho, krajina je celkom jednotvárna, bez kopcov. Veľa krát za miernou zákrutou nasleduje dlhá dlhá rovina. Taká dlhá kam len oko dovidí, potom znova mierna zákruta a zas rovina. Takto sa to opakuje stále znova a znova. A tak si frčíme a ja rozmýšľam nad tým, načo sú tu vlastne tie zákruty keď tu žiadneho kopca nieto. Asi len preto aby šoféri nezaspali. 

 

 

 

 

   Po pár hodinách jazdi, zastavujeme v bezmennej dedinke aby sme si dali niečo, čo by utíšilo muzikantov v našich bruchách. Z menu ktoré je písané len v hindu jazyku si vyberáme Channu masalu, jeden z našich obľúbených indických pokrmov. Čerstvo pripravená aj s čerstvými čapátami chutí výborne. Mňam mňam. Zapíjame to koreneno-mliečnym indickým čajom, ešte si kúpime parádne mliečne indické sladkosti(veľmi nám chuťou pripomínajú poľské krówky), platíme asi jeden a pol eura a sadáme znova na Royalka.
Frčíme ďalej. Krajina sa nemení, akurát že slnko začína akosi viacej pripekať. O niekoľko desiatok kilometrov ďalej začujeme nepríjemný zvuk z motora. Mmmm to neveští nič dobré. V ďalšej dedine zastavujeme, aby sme zistili čo to je. Na zadnom kolese sú zreteľné kvapky od oleja. Nechám motor trochu vychladnúť a potom skontrolujem olej v ňom. O óóóó. Na mierke nieje ani chýru o tom, že by tam nejaký bol. Tak toto vôbec nevyzerá dobre. V neďalekej autodielni sa potom snaží chlapík prísť prečo nám vytiekol všetok olej. Po chvíli nás posiela do mesta, že on nám s týmto nepomôže. Ešte kúpime u neho fľašu oleja. Nalievam asi 6 deci do motorky. Fľašu aj s ostatným olejom pokladám opodiaľ, aby som ju pri nejakom nešikovnom pohybe nevylial. Samozrejme, že ju tam aj zabúdam. Nasadáme na Royalka a s napätím pokračujeme do 65 kilometrov vzdialeného cieľu našej dnešnej jazdy a zároveň záchrannej stanice pre našu motorku Jaisalmeru.

 


 

 
« Späť


Diskusia: "Na motorke z Jodhpuru az do pustneho Jaislameru"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language