Mysore

17.10.2011, 15:47, dusan simko



   Už príchod do mesta mal iný nádych. Doteraz malé mestečká (čo sa týka rozlohy i populacie) vystriedal Mysore- velkomesto. Je to druhé najväčšie mesto v štáte Karnakala. Len čo sme vystúpili z autobusu vrhnu sa na nás podnikaví indovia. „Rikša, rikša? Room?“ Nedali sa nicim odbyt. Zobrali sme teda jedného, ktorý nás odviezol a pomohol nam aj s ubytkom. V malickej izbe bez vyhladu sme zhodili veci a išli sme sa trošku vyvetrať. Po pár metroch naďabíme na jedného inda, ktorý sa volal Imran. Usmieva sa na nás už z diaľky, pozdraví nás, privíta a dá sa s nami do hlbšej debaty. Nakoniec spolu strávime celý poobedie.

 

 

   Prechádzame sa po bočných uličkách, rozbitej a prasnej ceste, kde veľa turistov nezavíta. Ideme pomedzi domácich, ktorý na nás väčšinou len mlčky hľadia. Deti sa chcú fotiť, pózujú a potom sa s veľkou radosťou smejú, keď sa vidia na fotke. Imran nás zobral do „priemyselnej oblasti“ Mysoru. Nakukli sme do drevárskej dielne, kde sme naozaj mohli oči nechať na neskutočne krásnych a unikátnych ručne vyrezávaných kúskoch. Podisli sme kusok a stali sme pred krajčírskou dielnou. V jednej nie moc velkej miestnosti sedeli za sijacimi strojmi piati indovia. Pozdravili sme ich a prehodili s nimi par viet. Vsade navokol po zemi boli pohadzane pestre latky. Chvíľku sme strávili aj v tabakovej dielni, kde vo vacsej miestnosti na zemi v tureckom sede vedľa seba sedelo asi 15 indov a šúľalo tabak do tabakových listov. Popri práci pofajčievali a tak sme si s nimi aj my zapálili jednu privitaciu. Potom sme spolu fandili práve prebiehajúcemu kriketovému zápasu Indie s Anglickom. Ako to skoncilo nevieme, kym sme tam boli India vyhravala. Imran nás zobral aj do ich rodinnej dielne na výrobu voňavých tyčiniek a olejov. Tu sme si kúpili dva oleje (najradsej by sme si vsetky, co mal) a ako bonus sme dostali 8 voňavych tyčiniek. Imran pracuje ako masér u jeho uja, ktorý je majster v joge. Bol super sprievodca a tak pre vzájomné sympatie sme si s nim vymenili kontakt a rozlúčili sa.

 

 

   Druhý deň sme na odporúčanie Imrana išli do 15 km vzdialeného mestečka Shrirangapattana. Tu sme uz pouceni po družnej debate s rikšiarom odvoz zjednali z 200 rupijí na 150. Dohodli sme sa, ze nas nás zoberie na 6 turistických miest. Prvy bol Sutanov palác. Vstupne pre inda 5r, pre cudzinca 200r. Hned sme sa zvrtli. Co sme videli spoza brany nam stacilo. Potom nas zobral k hrobke nejakých slávnych sultánov, kde sme oddychovali asi pol hodinu v parku. Ked sme sa vratili, tak sme sli k rieke, v ktorej sa Indovia omývali i umývali. Na brehu rieky na zemi sedeli šamani, ktorí oproti sediaceho inda zbavovali pokušenia, zlých skutkov,... Pred sebou mali rozsypanú hlinu v nej niekoľko kamienkov v rovnakých rozostupoch. Vedľa na banánovom liste mal gule z ryže, ktoré boli niečím posypané. Šaman stále niečo šomral, oproti sediaci sa len mračil a robil čo mu šaman kázal. Keď skončil, ocisteny ind zobral guľu ryže, prešiel niekoľko metrov od ľudí a dal ju na jeden roh k rieke a potom vošiel do rieky a sa omyl.

 


    Nasadli sme znovu do rikše a išli sme sa pozrieť do nedalekej mešity, v ktorej pobehovali mali moslimský chlapci v bielych šatách a na hlavách mali čapičky. Akurát mali v škole prestavku. Posledné atrakcie boli stará väznica, ruiny Sultánovho paláca a hrob Sultána. Riksiar nas zaviezol na autobusovú stanicu, zaplatili sme mu dohodnutu sumu a išli späť do Mysoru. V blizkosti stanice v Mysore bol všetkými farbami hýriaci bazáru. Dá sa tu kúpiť všetko zelenina, ovocie, oblečenie, korenie, kvety do vlasov, betelové listy, farby na telo, voňavé oleje,...

Večer o 7 hodine sme sa boli pozrieť na rozsvietení Maharadžov palác. Bola to nádhera. Vstupné nebolo a tak sa začalo rýchlo zaplňovať nádvorie palácu. Veľmi veľa indických návštevníkov i cudzincov čakalo, kým sa to celé začne. My sme už ako zvyčajne zapózovali ešte pred pár indickými objektívmi a potom sa v parku usadili a netrpezlivo čakali. Šum, vravu zrazu nečakane prerušil búrlivý potlesk. Začalo sa to o desať minút skôr. Ešte že sme boli pri tom. Tento palác je osvietení len cez víkend a to v sobotu pol hodinu od 7 večer a v nedeľu hodinu v rovnakom čase. Z paláca sme sa pomalým tempom vrátili do hotela. Po ceste sme ochutnali v pouličnom stánku cestoviny. Včera sme jedli vynikajúce a tak sme si to chceli zopakovať. No výsledok bol opačný. Premastené, rozvarené, nie moc chutné. Chlapík nám dal ako naschvál jednu porciu zadarmo a ešte k tomu vyprážané kvety, ktoré boli dobré nasaté olejom, hmm mňamka.
 

 
« Späť


Diskusia: "Mysore"
Dátum: Meno: Komentár:
24.10.2011, 13:52 Human
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language