Kathakali divadlo - hlúčné a dlhé, ale zaujalo

23.10.2011, 07:45, dusan simko



   Srdečne vás pozívame, aby ste sa stlali svedkami jedného z najväčších umeleckých predstavení v štáte Kerala – divadla Kathakali, ktorého počiatky siahajú do ranného 17. Storočia.
Takto presne znie prvá veta napísaná na letáčiku, ktorý sme ako jeden z mnohých dostali na ulici. Rozhodli sme sa navštíviť túto show a pre vás pripraviť krátku reportáž z nej.

   Meno tohto divadla – Kathakali vzniklo spojením dvoch Malayamských slov (malayamčina – úradní jazyk v štáte Kerala) a to Katha – príbeh a Kali – čo v preklade znamená hrať. Čiže jednoducho hrať príbeh. A skutočne, tento príbeh herci hrajú, pričom nevyužívajú slová ani zvuky namiesto toho v hojnom množstve ako výrazové prostriedky používajú pohyby rukami aj nohami, takmer neustále využívajú tiež mimiku tváre. Na predstavení sa zväčša zúčastňujú hudobníci, herci a spevák.

 

   Po pódiu pobehuje pár chlapíkov oblečených do tradičných sukní. Prinášajú podložky, farby, sviečky. Onedlho si jeden z nich sadne a začína sa maľovať. Namáča drievko do červenej, zelenej, čiernej farby a nanáša ich na tvár. Onedlho sú zreteľné čiary a obrazce na jeho čele aj lícach. Po chvíli príde druhý, a tiež si začne maľovať tvár. Používa iba jednu farbu – bielu. Nanáša ju rovnomerne na celú plochu.

 

   Ako základ pre toto divadlo poslúžil starodávny tanec „Ramanattam“ ktorý sa smel tancovať iba na kráľovských miestach. Koniec kráľovskej éry, ale znamenal aj koniec Kathakali a tak v roku 1930 jeden veľký kathakali umelec menom Mahakavvi Vallothol Narayana Menon založil školu Kerala Kalamandalam kde všetci herci, ktorí sa chcú venovať umeniu Kathakali môžu študovať. A že to nieje vôbec ľahké štúdium potvrdzuje aj fakt, že taký spevák musí šesť rokov študovať, potom musí mať aspoň 10 rokov prax a až potom sa môže ako-tak s Kathakali uživiť.

 

   Po zhruba 40 minútach jednému z dvoch chlapov na pódiu začne tretí pripevňovať čudný goliér okolo krku. Chlap s doteraz bielou tvárou si začne nanášať žltú farbu a potom pokračuje zvýrazňovaním očí čiernou a červenou. Keď je maľovanie tvári dokončené, všetci odchádzajú do zákulisia a pódium upracú pomocníci.

 

   V Kathakali je makeup veľmi dôležitý pre znázornenie a zvýraznenie charakteru hranej osoby, resp boha. Robenie takého makeupu trvá minimálne jednu hodinu. Najčastejšie sa používajú farby ako žltá, zelená, červená a čierna. Všetky sú prírodne a od samého počiatku sú miešané rovnakým spôsobom. Získavajú sa zo špeciálnych kameňov a tiež aj rastlín.

 

   Na pódium prichádza spevák. Bez slova zastaví a zatrúbi na obrovskú mušľu. Nasleduje jeho príhovor po ktorom vysvetlí celú históriu Kathakali a tiež aj to, čo za predstavenie dnes uvidíme. Po ňom prichádzajú dvaja hudobníci s domorodými bubnami. Začnú bubnovať. Spevák vymení mušľu za dva malé, no veľmi hlasné čineli. Po chvíli hrania prestanú a na pódium prichádza prví z hercov. Je to ten so žltou tvárou. Spevák ho uvedie a spoločne nám predvádzajú ako vyzerajú základné pózy a pohyby v tomto exotickom tanci. Dozvedáme sa ako znázorňujú pomocou mimiky smútok, radosť, prekvapenie, zhrozenie, lásku a podobne. Nasleduje ukážka pohybov a gest. Všetky pohyby doprevádza veľmi hlasná a výrazná hudba.
Základy máme za sebou, samotné predstavenie môže začať.

 

   Predstavenie ktoré dnes uvidíme sa volá NARAKASURA VADHAM v preklade Narakasurov hnev a napísal ho sám veľký maharádža KARTHIKATHIRUNAL. Účinkujú v ňom dve postavy. JAYANTAHN (zelená tvár s golierom), ktorý je synom boha Indrana. Druhou postavou je obyčajné dievča LALITHA (žltá tvár), do ktorej sa prevtelila Nakrathundi, sestra mocného démona. Nakrakthundi mala za úlohu priviesť svojmu bratovi krásnu pannu, cestou ale navštívila Jayanthu v nebi, a na svoju misiu zabudla.

 

   Pomocníci doniesli veľkú plachtu – oponu. Za ňu prebehli obaja herci, posledné úpravy a opona je dole. Pred nami sa zjavili dve naozaj čudesné postavy v ešte čudesnejších oblečeniach. Zelená tvár okrem toho, že mala obrovský podbradový golier mala aj veľkú sukňu,meč a klobúk. Druhá, žltá tvár bola v kostíme ženy. Mala sukňu a veľmi farebný zvršok, naušnice a množstvo zlatých náramkov. Show začala. Obe postavy sa hýbu pre nás v zvláštnych pohyboch. Krútia sa okolo seba, poskakujú, všetko dopĺňajú mimickými grimasami, silným dupotom a náruživými pohybmi rúk. Nerozprávajú a nevydávajú žiadne zvuky. Tie mali na starosti hudobníci a spevák ktorý jednotlivé situácie komentoval spevom v indickom ťahavom štýle.

 

   Ak by sme sa snažili preložiť rozhovor tých dvoch, znel by asi takto:
Jayanthan: Óóó krásna deva, povedz mi, čo ta sem privádza a kto si?
Lalitha: Patrím do celestiánskej rasy a zaľúbila som sa do teba hneď na prvý pohľad. Prajem si zdieľať s tebou krásy života.
Jayanthan: Prepáč, ale nemôžem si ťa vziať bez súhlasu od môjho otca.
Lalitha: Prajem si, aby si sa stal mojím manželom. Prosím nerozosmúť ma! Niekoho by to mohlo veľmi rozhnevať.
Jayanthan: Óóh démon drž sa odomna! Ako si sa vôbec dostal sem do neba? Prac sa!
Lalitha: Ach ty hlupák! Vieš kto ja som? Som sestra mocného Narakasura. Vyzývam ťa na súboj!
Jayanthan: Démon prišiel si sem bez dovolenia a zneužil si k tomu mladé dievča! Odseknem ti nos, uši aj prsia!!!

 

   Po takmer 45tich minútach naozaj hlasnej „hudby“, vrtenia sa, škerenia a mračenia, skákania a dupania, tancovania a neustálej gestikulácie rúk, berie mocný Jayanthan meč a odsekáva úbohej dievčine všetko čo sľúbil. Ešte sa stihol uškľabiť, dva krát sa otočiť okolo svojej osi a mizne z pódia.

 

   Naozaj som len ťažko rozoznával , či som taký šťastný z toho, že som sa stal svedkom takého predstavenia akým bolo toto, alebo som len potešený, že predstavenie ako toto sa už konečne skončilo. Hudba bola veľmi veľmi hlasná, gestám som vôbec nerozumel, sprievodným spevom už vôbec nie a celé mi to pripadalo zbytočne dlhé. Asi som nebol pripravený na až tak exotické predstavenie.
   Keď sa ale teraz po čase zamyslím, uvedomím si, že hučanie a zvonenie v ušiach od tej „skvelej“ muziky už nepočuť. V hlave ale zostali pekné spomienky na ťažko zabudnuteľné Kathakali tance a divadlo. A tak aj vy, ak budete mať možnosť určite si predstavenie ako toto nenechajte ujsť. Pretože čo? Pretože nieje dôležité či je zážitok pozitívny, hlavne že je silný!

 

A kto to vydržal čítať až do konca, za odmenu si môže prezriet galériu fotiek TU.
 

 
« Späť


Diskusia: "Kathakali divadlo - hlúčné a dlhé, ale zaujalo"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language