Flinstonovská dedinka Hampi

07.11.2011, 10:46, dusan simko



   Do Hampi sme sa dostali poobede veľmi pohodlne rikšou z Hospedu za 70rupii. Po niekoľkých minútach sme sa nachádzali v strede flinstonovskej dedinky plnej hinduistických chrámov. Všade navôkol veľké a ešte väčšie do červena sfarbené okružliaky. Strávili sme tu nakoniec 4 veľmi príjemné dni. Každý deň sme si naplánovali pozrieť inú časť Hampi.

 

   Ráno prvý deň sme sa išli najesť do reštaurácie s krásnym výhľadom na rieku a okolie, ktorá sa nachádza pod 300ročným mangovým stromom. Trošku drahšie, ale vynikajúce jedlo. Po dlhom čase niečo mňam domácke, európske. V diaľke sme zbadali rybára ako chytá ryby v škrupinke. Chceli sme si s nim zachytať, ale podnikavý rybár si za to vypýtal 200rupii a tak sme sa zvrtli a išli pomôcť skupine indov na pole sadiť pšeničku. To nie je len chapati vyjedať aj pracovať treba. Po jednom riadku som mala dosť. Slnko pieklo, Indky ma pozorne sledovali a usmievali sa. No celý čas byť zohnutý a rezkým tempom sadiť fúúú nie, nie pracme sa radšej rýchlo odtiaľto.
   Vybrali sme sa podľa intuície preskúmať pamiatky v Hampi a naďabili sme- nebolo to nič ťažké len sme išli rovno, na chrám Shivu, reinkarnovaného do býka. Za kopcom bol ďalší nádherný dych vyrážajúci chrám teda už len veľmi zachovalé ruiny. A potom ďalší a ďalší a ďalší,... už sa zdal jeden ako druhý. Na ceste domov naďabíme na ľoďkárov škrupinkárov, ktorý vozia turistov za 500rupii za hodinu a 350 za pol. Zjednávame to na 200 a vezieme sa okolo po rieke kde objavujeme ďalšie chrámy, jaskyňu, mnoho vtákov a dokonca aj vydru ako si pochutnáva na čerstvej rybke. Náš mladý škrupinkár nám povedal, že tu pracuje 2r, ale ešte vydru nevidel. Urobil nám naozaj krásnu prehliadku s komentárom k rytinám v skalách.

 

 

 

   Aj zvieracej ríši sa v Hampi veľmi páči. Celou cestou sme stretli a videli veľa zvierat. Začalo to samozrejme všade prítomnými kravami, kozami, ovcami, psami a mačkami. Ďalej sme videli pobehovať opice, slona, veľa motýľov, vtákov- dudok, kingfisher, orla,... stonožku, kobru indickú aj iného hada, veveričky, ryby a už spomínanú vydru. Zvieratám sa v Hampi a okolí evidentne páči a nám sa to páči tiež.

 

  

 

 

   Ráno vstávame a chceme si isť pozrieť elephant shower- alebo alebo ranné umývanie chrámového slona. Všetci tvrdili , že je to o 7. a tak vstávame a ešte so zalepenými očami prichádzame k rieke, kde je už však po sprche. Vraj sprcha je o 6, zrazu. Kde sú tí čo tvrdili že o 7. Vraciame sa teda, požičiavame si bicykle a ideme do vzdialenejšej časti Hampi na prieskum. Ďalšie chrámy, dokonca aj podzemný, palác, krásne výhľady. Všetko to lemujú banánovníky, palmy a všade prítomné megaokruhliaky.
Podvečer sme išli na rybačku k rieke. Chlapec zo škrupinky nám povedal, že sú v nej 15kg kusy, tak si ideme jeden uloviť. Ticho pri rieke každú chvíľku preruší nejaká ryba či vydra, ktorá sa vyhodí a čľupne späť do vody. Po pol hodine trpezlivého blinkrovania bez záberu, zrazu čosi trhlo udicou a bez šance sa napichlo na našu gumennú nástrahu. Po 5 minútovom zápase Duško chytá krásny kúsok. Výskame, tešíme sa na tú baštu. Kujeme plány ako si ju dáme v reštaurácii na večeru uvariť, zalizujeme sa a s tečúcimi slinami sa vraciame späť. V dedine sa dozvedáme, že na rybke si v Hampi nepochutíme. Je tu prísny zákaz pripravovať a aj konzumovať akékoľvek mäso z náboženských dôvodov. No super, „tešíme sa“. Vraj máme isť loďkou na druhú stranu rieky- tá už v tomto čase ale nepremávala, alebo predraženou (kvôli tme je príplatok)rikšou do 4km vzdialenej dediny. Už je veľa hodín a tak sa rozhodneme, že ráno múdrejšie večera. Duško pitve rybu, ktorá dnes strávi noc s nami v izbe.

 

 

   Hneď ráno sadáme na loď- ktorá ako sme sa dozvedeli nepremáva pravidelne podľa času,...ale podľa počtu ľudí. Keď sa nazbiera 15 ideme. A tak čakáme asi 45 minút netrpezlivo i nahnevane na tento systém. Ser... hnevá nás aj to, že na oboch brehoch je loď, ale jedna naberá cestujúcich na jednej strane a druhá na druhej. V praxi to vyzerá tak, že z člna vystúpia ľudia a ten sa potom prázdny vracia späť na svoju stranu rieky napriek tomu, že druhá loď nemá dostatočný počet ľudí na prevoz a tak chudáci aj keď ich je tam 5 alebo 10 musia čakať na naplnenie počtu, trébars aj pol hodinu. Kto a prečo toto vymyslel???
Na druhej strane rieky sa život pomaličky prebúdzal. Ulice i reštaurácie dýchali prázdnotou. Vbehneme do jednej. Chlapík aj chce aj nechce nám ju uvariť. Nakoniec si vypýtal 150rupii za uvarenie. Hodíme rukou a ideme ďalej. Tu veľmi milý majiteľ bez všetkého berie rybu no jeho lenivý kuchár a asistent sa s ňou nechcú babrať. Slovo kuchára je asi viac ako šéfa a tak sa s dlhým nosom vraciame späť a dávame si ju uvariť za 150rupii. Tu sme sa naraňajkovali a rybku sme si dali zabaliť. Utekáme na loď na druhú stranu, lebo o 9:30 sa musíme odsťahovať z hotela. Ryba vonia všade naokolo. Len aby ju nezacítili nejaký indoši a nevyhostili nás s dediny. Z hotela sa vyberieme na vysoký kopec, odkiaľ bude nádherný výhľad a kde si rybku môžeme v kľude vychutnať. Po pol hodinke sa dostávame hore. Vraj to má byť 300 schodov, možno ich bolo 300 no s veľkou náročnosťou. Vyšľapeme si to hore, zložíme ruksaky, napijeme sa vody a zrazu pred nás skočí opica. Zavrčí na nás. Zaháňame ju no z druhej strany druhá, tretia,... Ani sa nenazdáme a naša rybka nám mizne pred očami v rukách bezohľadnej opičej beštie. Odskočila od nás a naozaj neprístupné miesto. Teda pre nás. Nám neostávalo nič iné len sa prizerať ako sa na ňu opičiská zo všetkých kútov vrhajú až kým pažravým bijúcim sa opiciam naša ryba padá z kameňa aaaa opice s ňou. My sme len stáli v nemom úžase a nechápali, čo sa stalo. Bolo nám ľúto, veď toľko sme sa s ňou natrápili, ale... bol to asi osud a tak sa neskôr aspoň zahryzávame do šťavnatého melóna a predstavujeme si ako tá naša rybka asi mohla fajne chutiť. Ach jáááj!
 

 
« Späť


Diskusia: "Flinstonovská dedinka Hampi"
Dátum: Meno: Komentár:
10.11.2011, 23:36 Alibédi ???
12.11.2011, 17:55 Lenka :)))
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language