Blízke stretnutie s iným druhom

28.09.2011, 16:56, dusan simko



   Unavení po celodennom chodení po Pamukkale, v hlave stále s novým zážitok z paraglajdového lietania, rozmýšľame kde budeme dnes spať. Po dlhšej dobe sme sa rozhodli pre stan. Drahé hotely, pekné počasie a blízkosť lesa nám vlastne ani inú možnosť neponúka. Z hlavnej cesty odbočíme do prudkého svahu a 20 kilové ruksaky, čo vláčime na chrbte oťažejú ešte viac. Pomaly sa vyšplháme. Počas vydýchavania sa kocháme výhľadom. Odtiaľto je pekne vidieť na celý komplex Pamukkale aj s priľahlou dedinou. Už sa nám nechce, leniví sme ako psi, ale niekde späť musíme. Tu, na pichľavej tráve a ostrých kameňoch to nepôjde, musíme nájsť niečo lepšie. Janku nechám pri batohoch a sám sa vydám nájsť príhodnejšie miesto na stavbu stanu.

  

   Pomaly kráčam vychutnávajúc si samotu. Slnko čoskoro zapadne, nebo sa farbí do oranžova a ja stúpam do ďalšieho kopca po prašnej ceste. Trchch – trchch ozve sa zo strany. Čo to je? Podídem bližšie až na kraj svahu. Nič nevidím. Trchchch – trchch – počujem ale stále nič nevidím. Ten zvuk akoby vzdialene pripomínal trhanie koreňov dákej trávy. Tuch tuchch! Aha tam je to! Zrak mi padne na miesto kde sa vysoká tráva nápadne pohla. Podídem opatrne, ale iba o kúsok nechcem to vyplašiť. Najskôr som si myslel že je to ježo čo tak veľmi fučí, potom som si predstavoval malú líšku čo hrabe v zemi a snaží sa dolapiť dákeho hraboša, ale stále som nič nevidel. Podídem znova o pár krokov. Buch – buch zvuk sa mení na duté búchanie. Po pár ďalších opatrných krokoch sa všetky moje dohady rozplynuli po tom, čo som zbadal tri, v tráve sa motajúce a jednu do druhej narážajúce veľké suchozemské korytnačky.

 

   S nadšením volám Janku a spoločne ich potom s radosťou malých detí skúmame. Každá bola inej veľkosti a aj farebne sa trochu odlišovali. Vyzerali ako z troch generácií. Mama, dcéra a vnúča. Tá veľká vedela už, čo sa patrí a hneď ako zacítila nebezpečenstvo skryla sa pod pancier a celú dobu odtiaľ nevystrčila hlavu ani nohy. Tie dve mladšie, evidentne neskúsené sa pokúšali utekať aj keď sme ich držali vo vzduchu. Takto by pravdepodobne dlho neprežili ak by ich našiel naozajstný predátor. Od nás im ale žiadne nebezpečenstvo nehrozilo, urobili sme pár fotiek a so želaním dlhého života sme ich dali do pôvodnej polohy v akej sme ich našli.

 

Ps: Ospravedlňujeme sa za kvalitu fotiek, ale je to následok veľkého vytrženia z takéhoto nečakaného stretnutia.

 

 


 

 

 

javascript:void(0)

 

 
« Späť


Diskusia: "Blízke stretnutie s iným druhom"
Dátum: Meno: Komentár:
30.09.2011, 15:08 Lara
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language