4.- 8. deň Srbsko- Macedónsko- Bulharsko- Turecko

11.09.2011, 10:18, dusan simko

    S omeškaným kvôli nedostatku času, presunom bez dlhodobejšieho pripojenia, únave a ruku na srdce aj štipke lenivosti opíšeme teraz štyri dni v skratke. Takže v nedeľu skoro ráno nás prebudilo slnko, ktoré nám pražilo do stanu.


Zbalili sme sa a svižným tempom, plný optimizmu sme sa postavili na križovatku smer Selenča. Do 5 minút sme sedeli v aute. Viezli sme sa do dedinky Radkovo. Odtiaľ sme museli stopnúť ešte jedno auto, ktoré nás doviezlo do slovenskej dedinky v Srbsku s názvom Selenča (bližšie info o Selenči v sekcii reportáže). V Selenči sme si sadli do prvej krčmy. Kde inde sa k nám dostanú najskôr a najlepšie informácie ako práve tu. Dali sme sa do reči s čašníkom. Keď okolo sediaci počuli slovenčinu pridali sa k nám aaaa hneď padla otázka, že čo si dáme a debata o živote a histórii Selenče. Stretli sme tu samých skvelých, pohostinných a nápomocných ľudí, ktorí nás nielen nasýtili, ale aj ubytovali u seba doma. Ďakujeme.

 

    V pondelok ráno už o 7. hodine sme začali stopovať. Po niekoľkých minútach nás zobrali dvaja selenčania, ktorí nám zabezpečili aj ďalší odvoz smer Noví Sad. Len čo nás "vyhodili" na pumpe z auta na nás mávol majiteľ ... viac TU

V Novom Sade sme tiež mali šťastie a do niekoľkých minút sme sa viezli. Za chvíľku sme boli v Belehrade, odkiaľ hneď prvé stopnuté auto bolo smer Niš ( 220km ). V aute sme si zobrali mapu a po preštudovaní a zvážení všetkých okolnosti sme zmenili náš pôvodný plán. Namiesto cesty rovno do Bulharska sme sa rozhodli pre cestu do Macedónska, konkrétne Skopje. Do Skopje sme dorazili nakoniec autobusom. Nieže by sme mali problém so stopovaním. To nám dnes šlo naozaj výnimočne dobre. 4x po sebe sme stopli hneď prvé nami stopované auto. Keď sme však prišli na juh Srbska a videli okolo idúcich poškuľujúcich srbských albáncov, rozmysleli sme si to so stopovaním a zamierili sme na autobusovú stanicu. Čo sa nakoniec ukázalo ako dobré rozhodnutia, pretože hneď ako sme tam prišli, za nami dofrčal aj autobus do Skopje, posledný v ten deň. O 12 eur ľahsí, ale v bezpečí sme dorazili do hlavného mesta Macedónska, takmer polmilionového Skopje. Tam sme sa ubytovali v hosteli za 15e na osobu a to sme mali späť s dalšími dvoma spolubývajúcimi. Nakoniec tam bol len jeden postarší pán z Kanady.
Minuli sme trošku viac ako bol plán, ale my to niekde inde vyrovnáme. Skopje ako mesto s historickým centrom bolo v noci fajn. Centrum zaplavené ľudmi, teplota o 7. večer 34 stupňov... skvelé na prechádzku mestom. Až ráno sme mohli vidieť ako je všetko v procese prerábania a zaprášené.

 

    Rozhodnutí ráno na druhý deň ešte raz rýchlym tempom prebehnúť centrom Skopje a okolo 12 odísť z mesta a ísť do Sofie sme nechceli strácať čas. Rýchlo sme sa pobalili a vyšli z izby. Dole v suteréne sme sa stretli s naším kanadským spolubývajúcim. Prehodili sme pár viet a dozvedeli sa, že raňajky máme v cene ubytovania. Skvelé, že nám to povedal. Inak by sme odišli hladní.  Recepčný z hostela asi nepovažoval za potrebné nám túto informáciu zdeliť.
Centrom sme prebehli za dve hodinky. Na stránke hitchwiki.com sme si pozreli presné miesto, kde a ako sa treba presunúťť na miesto pre pohodlné stopovanie našim smerom - do Bulharska. Zo spomínaného, nie moc sympatického miesta sme stopli auto do 30 minút a viezli sa do mestečka Kumanovo. Odtiaľ druhým autom až do Sofie, kde na nás už čakal nás couchový kamarát Asan. S ním sme si pre zlé počasie prebehli centrum Sofie v aute. Poukazoval nám s priateľkou Kali najznámejšie atrakcie v meste. Prezidentov palác, ruský chrám, Chram Alexandra Nevsky-ho... potom nám pripravili skvelý šopský šalát, fašírky, kebab a nesmela chýbať ani rakia a náš repák. Bolo nám s nimi veľmi príjemné.

 

    Streda mala byť v našej réžíi. Kali sa však nakoniec rozhodla, že do práce nepôjde a zostane s nami. Počas ranného návratu z mesta sa počas dvoch minút tesne pred nami stali dve nehody, nič moc. Doma sme si oddýchli a poobede sme si z blízka prešli včera z auta pozrené pamiatky. Večer sme uvarili večeru my a chvíľku sme posedeli a popozerali nejaké fotky. Unavení sme zaľahli zase v neskorú večernú hodinu.

 

    Štvrok ráno sme sa pobalili a Kali a Asan nás hodili na výpadovku smer Turecko. Prvé stopnuté auto nás viezlo až na turecké hranice. Tam po dlhých lopotách v horúčave sme stopli auto do Edirne. Šoférom bol miestný coľník, ktorý si spravil s nami zachádzku vyše 20km. Vyhodil nás na rampách aaaa viac TU..

 
« Späť


Diskusia: "4.- 8. deň Srbsko- Macedónsko- Bulharsko- Turecko"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language