27.- 33. deň Canakkale, Istanbul

03.10.2011, 15:10, dusan simko



    Naša dnešná destinácia je 170 km vzdialené Canakkale. Je to turecké mesto s bohatou históriou. Canakkale leží na oboch stranách prielivu, ktorý sa volá Dardanely a spájajú Marmarské more s Egejským. Podobne ako v Istanbule Bospor rozdeluje Európu s Áziou.

25 km od Canakkale je mesto Trója. Každého iste napadne trojský kôň, či trojská vojna, alebo možno aj známy Homérov epos Ilia a Odysea. Archeopogické trojské nálezy sú staré 3000 p.n.l.


    Z pláže sa nám moc nechce odísť a tak tu zostávame celé doobedie. Kúpať sa nejdeme, stále fúka studený vietor a voda sa za noc veľmi neohriala. Napriek tomu sa nenudíme. Snažíme sa niečo uloviť. Najskôr niekoľko krát Duško vyťahuje len prázdny háčik s návnadou. Potom vytiahne naše lehátko, ktoré sfúkol vietor. No keď nahádžeme do mora chlebík, hneď sa okolo neho zhrnie niekoľko desiatok rýb. „Musíme dnes niečo uloviť“, povzbudzujeme sa a tak zase pozitívne naladení nahadzujeme udicu a za niekoľko minút Duško vyťahuje rybu. Potešíme sa ňou a púšťame ju na slobodu. Skúšame to ešte niekoľko krát, ale márne. Rozhodneme sa teda, že odchádzame.

 

                               


    Do Canakkale sa dostávame jedným kamiónom. Náš couch robí do 19tej a tak ho čakáme sediac v parku. Podvečer sa zvítame, ideme na pivko a vodnú fajku do podniku, ktorý tu stojí od roku 1889. Neskôr sa stretneme s jeho priateľmi, popíjame čaj a hráme populárnu tureckú hru OK. Je to obdoba nášho žolíka. Domov prichádzame okolo 12tej v noci. Už len umyť sa, pomodliť a isť spať.
     V Canakkale sme zostali dve noci. Na tretí deň sme sa loďou vyviezli na druhú stranu pevniny. Tu sme si kúpili niečo na raňajky. Keď sme šli krájať chlieb zrazu mi napadlo, že sme zabudli u nášho coucha našu dýku. Rýchlo berieme telefón, ja nasadám na loď a idem do prístavu na druhú stranu, ako sme sa po telefóne dohodli. Zdržalo nás to síce skoro dve hodiny, ale máme ju čo je dôležité. Ideme teda rýchlo stopovať. Podarí sa nám stopnúť minikaraván s francúzskou značkou. Už z diaľky sa na nás usmieva mladý francúz, ktorý má najskôr namierené len nejakých 180km naším smerom. No počas cesty sa rozhodne, že ide s nami až do Istanbulu. Dozvedáme sa od neho, že je na cestách už 2 a pol mesiaca. Cestuje sám, len on a jeho karaván. Prešiel cez severnú Európu až do Turecka.
    Cestá zbehla ani nevieme ako. Zbrzdí sa to až v Istanbule. Nenormálne zápchy, trúbiace autá,... každodenná realita. Nevadí však pomaly, ale predsa sa vezieme. Vzájomné sympatie, cestovateľská náklonnosť a naša vďaka nás viedli k tomu, že sme Philippa pozvali na večeru, ktorú sme uvarili u nášho starého kamoša Tekina. S Philippom sme sa stretli aj na druhý deň. Tekin mu vybavil ubytko u jeho suseda. Počas cesty Philipp spomínal, že mu strašne chýba posteľ aaaa ani netušil, že sedia pri ňom tí správni ľudia. Jeho želanie sa tak stalo realitou. Ako málo niekedy stačí ku šťastiu. Vymenili sme si kontakty a rozlúčili sme sa.

 

 

    Dnes sme mali veľký deň. Napriek tomu, že nám dnes prvý krát celý deň pršalo, išli sme si po víza na indickú ambasádu. Dúfajúc, že ich presvedčíme na polročné víza trojvstupové vchádzame do vnútra. Hneď nás privíta securiťak. Už nás dobre pozná a tak namiesto poradového čísla, ktoré malo nasledovať nám dáva o niekoľko čísel menšie číslo. Už len dve pípnutia, o chvíľku sme na rade. Nervozita stúpa. V tom nás zavolá pani sediaca za okienkom. Prezerá si doklady, podopisuje nejaké fakty, vypýta si peniaze (100dolárov) aáá pošle nás sadnúť si. To hádam nemyslí vážne, ešte nás nechá takto čakať... Sadáme si teda späť a čakáme na jej generálneho konzula ako rozhodne. Päť minút zrazu trvá ako hodina. V tom zrazu indka na nás mávne. „Poďte dnu“ pozve nás aaa milý pánko konzul nás s úsmevom víta: „ Welcome slovaks!“ Po krátkom všeobecnom rozhovore nám dáva polročné trojvstupové víza. Jupíííííííííííí. Pekne po indicky poďakujeme a s obrovským úsmevom odchádzame.

 

 

   Víkend bol v znamení nič nerobenia. Trošku sme pobehali mesto, poprali čo bolo treba, doplnili denník, upratali pc a navarili slovenskú večeru. Plnené zemiakové placky s kuracím mäskom a na druhý deň vyprážaný karfiol so zemiakmi, na ktoré sme pozvali pár ľudí.

 


    Dnes je už pondelok. V noci o 1 nášho času, o polnoci stredoeurópského času letíme do Indie. Zbalené máme, oddýchnutí sme, pozitívne naladení tiež tak poďte s nami zistiť aká tá India v skutočnosti je.
 

 
« Späť


Diskusia: "27.- 33. deň Canakkale, Istanbul"
Dátum: Meno: Komentár:
03.10.2011, 20:54 tomas od kulatyho fuuu
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language