18.- 21. deň Mersin

22.09.2011, 19:38, dusan simko



   Na 4. deň plní zážitkov odchádzame z Kappadokie. Čaká nás okolo 400km dlhá trasa. Ideme sa okúpať do prímorského mesta Antálie, Mersin. Len čo sa dostaneme z centra mesta v Nevsehir, zastavíme kamión. Chlapík nás zoberie na výpadovku smer Adana. Odtiaľ za niekoľko minút stopneme dvoch kamiónistov, s ktorými ideme až na juh. Ani jeden nerozpráva anglicky a tak sa dohovárame rukami- nohami. Udivujúca turecká pohostinnosť sa prejavila aj teraz. V prvom kamióne napriek nášmu namietaniu sme dostali raňajky, buchtu a kolu. V druhom kamióne sme dostali obed. Majiteľ reštaurácie bol ujo nášho šoféra a tak sme ochutnali ďalšie turecké jedlo- mletý pečený baklažán, mleté mäsko a úžasný arabský chlebík. Na konci podľa tradície nesmel chýbať turecký čaj. Do tretice všetko dobre. Znovu stopujeme aaaa stopneme ďalší kamión. Nasadáme a vezieme sa do prvej dediny a odtiaľ autobusom do Mersinu. Tu nás už čakal náš ďalší tentoraz bláznivý couchsurfer. Volá sa Husayn, má 30rokov a je učiteľ. Žije v luxusnej štvrti sám v brutálne veľkom byte, päť minút od mora. Za domom má bazén. Večer sme spolu s nim prebehli mesto. Potom sme spolu šli k jeho známej. On doučoval jej syna a my sme popíjali pravú tureckú kávu a arabský čaj. Potom nám s kávových hrnčekov vyveštil. Veštba bola v obidvoch prípadoch pozitívna, skôr neurčitá a tak s vidinou dobrej budúcnosti nasadáme do auta smer domov. Po návrate sme na balkóne debatovali do neskorých hodín a pojedali červený melón.

 


   Druhý a tretí deň sme strávili praním, oddychovaním, dopisovaním aaaa kúpaním sa v mori. Voda bola skvelá, mala okolo 28 stupňov. Strávili sme v nej asi dve hodiny a boli by sme aj dlhšie. Nechcelo sa nám z nej, ale keď sa nám už začali robiť na prstoch poriadne ryhy a začali sme byť hladní, tak sme z nej vyliezli. Bola naozaj ohromná. „Musíme sa sem ešte vrátiť“ a tak aj bolo. Zopakovali sme si to aj večer. Potom doma sme na balkóne popíjali pivko Efes, ochutnali maďarské pálené (nič moc), dali ochutnať naše pálené (mňam), dozvedeli sa niečo z histórie Turecka a šli spať.

 


   Počas pobytu tu v Mersine sme si nemohli nechať ujsť mieste špeciality ako je lahmadžu- čo je malá zrolovaná mäsová pizza pokvapkaná citrónovou šťavou a plnená petržlenovou vňaťou a mätou- vynikajúca bašta. Druhé bolo tantumi, čo je arabská placka, plnená mletým mäsom so zeleninou, ku ktorej sa prijedá nakrájaná paradajka, chili papričky a mäta. Celé sa to zapíja Ayranom, riedkym a slaným jogurtom.
 

                                                     

 
« Späť


Diskusia: "18.- 21. deň Mersin"
Dátum: Meno: Komentár:
24.09.2011, 22:24 Tomas od kulatyho
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language