17. deň Kappadokia

22.09.2011, 19:26, dusan simko



   Z mesta Nevsehir sme sa doviezli za 2 turecké líry na osobu do Goreme. Goreme je jedno z miest Kappadókie, ktoré leží asi 18 km od Nevsehir. V okolí je takýchto miest niekoľko, vzdialených od seba niekoľkými kilometrami. Zamierili sme preto rovno do požičovne bicyklov, skútrov a štvorkoliek. Zvažovali sme najskôr lacnejšiu alternatívu bicykel, no keď sme sa okolo seba rozhliadli a zbadali tie kopce rýchlo sme si to rozmysleli a rozhodli sme sa pre skúter. Začala sa zjednavačka o cenu. Po desiatich minútach bol skúter za 30 tureckých lír plus benzín - čo je dokopy asi 16e na 4 hodinky náš. Nasadneme a zrazu sa mesto začína strácať a pred nami sa rozprestiera krásna, mystická mesačná krajina. Všade kam sa pozrieme sú nenormálne farebné skaly- od jasno bielej cez ružovú, červenú až po tmavohnedú. Niektoré sú dvojfarebné- do polky biele a na vrchu ružové. Sú hladké, pokryté pieskovým povrchom čo dotvára ich ladnosť. „ Príroda sa tu poriadne vybláznila. Je to tu dokonale“, zhodnotíme a nasadáme zase na nášho tátoša. Vezieme sa a po chvíli pred nám stojí kamenné mesto. Pred nim džami- čo je po turecky mešita a za ňou ako rešeto deravá skala, bývalé obydlie pôvodných obyvateľov. Skala siaha do výšky našich panelákov. Dajú sa rozoznať okná, dvere dokonca, keď nazrieme dovnútra niekde je ešte stôl, alebo vyhĺbené jamy, ktoré pravdepodobne slúžili ako úložný priestor či posteľ. Len čo trošku privrieme oči predostrie sa nám obraz rodiny žijúcej v tomto byte.

Pri presúvaní sa cez skalné a podzemné mestečká, ružovú či červenú dolinu, skalnaté hrady a pri pohľade na tu krásu všade okolo zostane nejeden človek v nemom úžase.

 

                   

 


Penisové mestečko

- tvoria špicaté, duté skaly vysoké niekoľko metrov. Na špičke skál je akoby položený kameň. Sú usporiadané jednotlivo, vedľa seba, alebo spolu tvoria jeden zhluk skál, ktorý vyzerá ako hrad. Vo vnútri skaly je vyhĺbená diera, ktorá slúžila na bývanie. Vyzerá to famózne.

 

                                                  
Podzemné mesto v Kaymakli

- za malý poplatok (6e) sme si ho išli pozrieť aj my. Z vonku vyzerá ako svetlo hnedé zoskupenie skál s otvormi, obrastené suchou slamenou trávou. Vo vnútri je všetko v jednom odtieni hnedej, oblé a hladké. Toto podzemné mestečko je hlboké 35m a tvorí ho 8 poschodí, no len päť je sprístupnených. Prechádzame niekoľkými izbami, predelenými skalnatými múrmi, v ktorých sú okienka, dvere, rôzne vyhĺbeniny – len ťažko je určiť na čo pôvodným obyvateľom slúžili . Do nižších poschodí sa dostávame čupiac cez nízku a úzku chodbu. Je taká nízka, že si človek každú chvíľu obíja hlavu o strop a taká úzka, že sa dvaja dospelý ľudia priemerného vzrastu nedokáže obísť. Čím ideme nižšie, tým je dusnejšie a vzduch ťažší. Fúúú zostať dlhšiu dobu v týchto priestoroch nie je nič príjemné. Po pol hodine sa živí a zdraví dostávame von.

 

 
« Späť


Diskusia: "17. deň Kappadokia"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre

Language / Lingua / Lengua / Langue - choose language